Březen 2011

Zase spolu (v knižnici)

23. března 2011 v 16:40 | Rika (ten divný znak) Lucy |  O NÁS

Ahoj blogeri, Rika normálne písmo, Lucy kurzíva, Spolu
V nedeľu sme stretli samé seba (akože Rika Lucy a Lucy Riku) a hádajte čo z toho vzišlo?(nečakajte nič svetoborné). Len sa Lucy okydala žuvačkou.
Takže Rika, teraz si ma urazila, musím vám to vysvetliť. V skutočnosti to tak vôbec nebolo. Prišli sme ku starkým (každá rodina samostatne), Rika tam bola už skôr. Hneď som sa vyvalila k nej (na mňa) na gauč.
Zvyšok pod perexom...

Knihobežník

20. března 2011 v 22:46 | Denika |  Denikin Denník

Čaute tak po sto rokoch nejaký ten článoček! Asi pred dvomi mesiacmi som počula o Knihobežníku. ĆO to je? Začalo to jedno kníhkupectvo( mám pocit, že prvý krát sa niečo takéto začalo vo svete, ale keďže som si nie sto pro istá tak to netvrdím :)) tým, že stovky kníh rozmiestnilo po Slovensku, označilo a ľudia hlavne tí,čo viac holdujú knižkám ich mohli začať zbierať, čítať a vytvárať ich príbehy na intenete. Sú tam rôzne rebríčky. Napríklad jedna knižka bola v Austrálii a späť a má nabehaných najviac kilometrov a to 31.849,26 a bol to Súmrak:).
Zvyšok pod perexom...

Nový dess

19. března 2011 v 13:50 | Rika |  O blogu
Milí priatelia...
JA viem, že ten lay nie je nič mov, ale mne sa celkom páči :) je taký veselý. Rozhodla som sa, že sem striedavo popridávam laye s postavami z PADS :) NAbudúce to bude Kathy alebo Ang... Ešte uvidím.
Vaša Rika

Letters to Juliet

18. března 2011 v 14:43 | Lucy |  Nudný život Lucy
Ahojte všetci blogeri, ktorí predpokladám rovnako ako ja sedíte v škole. Ani ja som sa tomu dnes nevyhla. Máme matiku sa profesorka chýba (nám ani nie), tak sme išli do počítačovej miestnosti a hráme sa. Naozaj sa profesorovi čudujem. už sa zakecávam. Sedím v škole, nudím sa a premýšľam nad úžasným filmom, ktorý som so svojou sestrou pozerala v stredu. Volá sa Letters to Juliet, alebo po slovenskz Listy pre Júliu.


Sophie (Amanda Steyfriedová) je zasnúbená. Šťastne? Ani by som nepovedala. Jej snúbenec Viktor je kuchár a má vždy veľa práce. v snahe zachrániť svoj vzťah sa vydajú do talianskeho mesta Verona, kde sa nachádza aj múr, na ktorý ľudia nechávajú odkazy pre Júliu. Ako Sophie zistí, spolok žien, ktoré si hovorie "Juliine sekretárky" každý deň yoybierajú odkazy a odpisujú na ne. Sophie sa s nimi skamaráti a vyberie sa s nimi po listy. Medzi uvoľnenými kameňmi nájde list starý päťdesiat rokov. Rozhodne sa odpísať. Zareaguje niekto na tú odpoveď, alebo si po päťdesiatich rokoch nikto nespomenie ?
Ďalej vám už milí moji nebudem hovoriť, pretože vám nechcem zkaziť úžasný zážitok. Inak by the way nie je to iba pre baby :D


Nádherný filmový zážitok vám praje do Charlieho Egana zamilovaná Lucy

Nová rubrika

18. března 2011 v 9:19 | Lucy |  Nudný život Lucy
Ahojte všetci milí blogeri.
Neviem ako vám to mám oznámiť, ale založila som novú rubiku. tak trošičku som sa inšpirovala rikinou rubrikou Rikin denník. V tejto rubrike vám budem prinášať nejaké tie moje zážitky, ak budú stáť za to :D možno niekedy zanadávam na falošných priateľov, budem dúfať, že to prežijete.
P.S.: Prosím napíšte mi do komentárov, svoj názor na túto rubriku :D
Vaša znudená, na matike sediaca Lucy

Fajčenie

16. března 2011 v 7:43 | Lucy
Ahojte všetci blogeri. Som doma a nejdem do školy. Možno si pomyslíte no tá má ale šťastie, môže spať do koľkej sa jej zachce. Veľký omyl. Moja mama sa so mnou prišla "Rozlúčiť" o siedmej ráno, keď išla do roboty. Som hore od siedmej ráana a tak som sa v týchto skorých ranných hodinách rozhodla napísať článok na tému týždňa-Fajčenie, alebo po česky Kouření.


Fajčenie.
Čo to je ?
Fajčenie je vdychovanie a vydychovanie dymu z tlejúceho tabaku, ktoré má znaky naučeného správania s fyzickými, psychickými a spoločenskými zážitkami. Na fajčenie a na nikotín, látku obsiahnutú v dyme z cigariet, vzniká u ľudí závislosť.

História tabaku.
Tabak sa pred objavením Ameriky v písomných dejinách vôbec nespomína. Domorodci v Karibskej oblasti ho prvýkrát ponúkli Kolumbovi. Export tabaku zaistil prežitie Jamestownu, jeho predaj financoval americkú revolúciu a prví americkí prezidenti (George Washington a Thomas Jeffeson) boli pestovateľmi tabaku. Ani nie tak dávno používal Hollywood cigarety ako symbol romantiky, šarmu a mužnosti. Americkí vojaci ich dávali ľuďom, ktorých stretávali v krajinách, kde bojovali a po 2.svetovej vojne boli cigarety platidlom od Paríža po Peking. V 20. storočí zažíva úplný rozkvet najmä v rozvojových krajinách a v bývalom východnom bloku.

Podľa WHO1 na Slovensku v roku 2000 zomrelo na choroby zapríčinené fajčením 8 100 ľudí (7 200 mužov a 900 žien). Život fajčiara sa priemerne skracuje o 16 rokov oproti nefajčiarovi. Vo svete fajčí 1,3 miliardy osôb. Ročne umiera na ochorenie súvisiace s fajčením 3,5 až 4 milióny osôb.

Ja osobne nemám veľké skúsenosti s fajčením, skúsila som to len raz. Len raz som si potiahla a potom som okamžite začala vracať. Vracala som s malými prestávkami asi ešte týždeň. Keď som konečne vyzdravela prisahala som, že už NIKDY NEBUDEM FAJČIŤ !!! A neodporúčam to ani nikomu z vás !!!

1 WHO-Tabacco control database

Narodeniny

14. března 2011 v 15:55 PADS
Dnes majú Madison a Nathaly Neilové nádherných 51 rokov :D Musím sa ospravedlniť, že som sem nedala aj oznámenie vo štvrtok, lebo to mal 51. narodeniny Remus :) Takže naším oslávencom prajem všetko najlepšie, tým mŕtvym krásny posmrtný život :D
P.S.: Musím to ísť s predstaviteľkami Nathy a Maddie ísť poriadne osláviť :D
Vaša Rika

Ahojte :D

14. března 2011 v 9:40 | Lucy |  O NÁS
Ahojte, pozdravujem všetkých blogerov!
Toto je iba krátky článok, veď to poznáte. Robíme projekt zo sloviny, takže sme na počítačoch. Robiť sa nechce a skutek utek. Zvoní musím ísť.
Vaša milovaná lucy

Chorá... opäť

6. března 2011 v 20:19 | Rika |  Rikin Denník
Už riadne dlho som sem nepridala článok počas mojej choroby, však? :) Teraz som chvíľu pri zmysloch (nemám horúčku a pamätám si ako sa volám :D), a tak sem musím niečo napísať, aby som splnila svoj sľub, že budem pridávať články aspoň raz týždenne :) Celý týždeň som sa cítila mizerne, ale myslela som si, že je to len od únavy, lebo tento týždeň sme mali kopec písomiek, musela som sa stále učiť a okrem toho mali bratia v škole karnevaly, a tak som vyrábala havajské reťaze a 3D ukulele. V piatok som v škole skoro odpadla, tak mi bolo zle a to sme mali písať písomku z dejáku, na ktorú som sa mimochodom vôbec neučila, mala nás skúšať na chémii, na konverzácii a možno aj na fyzike. Chemikárka aj Fyzikárka sa nad nami vďakabohu zľutovali, ale písomku sme písali aj tak, a taktiež nás skúšala na konverze. S konverzácie som dostala jednotku a písomku som napísala skvele vďaka spolupráci s áčkarmi, ktorí ju už písali a dobrovoľne nám ju poskytli ;)
Doma som si odmerala teplotu (37,5) a zavolala som na hudobnú, že neprídem. V sobotu mi teplota vyskočila až na 38 čosi, a bola som dosť mimo. Celý čas sa mi snívalo o Rómeovi a Júlii, a keď som sa zobudila, tak som sa umárala, lebo som si nevedela spomenúť, ako sa volali priezviskami. Celú noc som sa budila, lebo sa mi snívali príšerné sny, a tak som sa bála spať (vám by asi teraz pripadali smiešne, ale mňa ešte stále mátajú - snívalo sa mi, že som aj s bratmi v nejakom pralese, kde boli temné sily. Akosi som vedela, že tam vraždí Voldemort v podobe kraba skríženého s pavúkom. Najprv zabil Geremyho, ktorý však stále chodil, akoby žil, len bol mŕtvy (vtedy som si povedala, že ak zabije ešte niekoho, tak bude so mnou aspoň v takej podobe ako Geremy). Potom som ak s nejakým dievčaťom hľadala diery, kde by sme mohli padnúť a zomrieť. Peťko ma nepočúval, a stále si len tak pobehoval, až raz padol do takej diery. Ja som začal strašne kričať, ale potom som zbadala toho Voldemorta, ako vylieza z tej diery. Vrieskala som na nho, nech môjmu bratovi neubližuje, nech mi ho vráti, ale on sa zasmial a takým odporným hlasom povedal, že už je mŕtvy. Pozrela som sa do tej diery, a tam bolo strašidelne znetvorené telo. Kričala som, že on nie je mŕtvy a ten pavúk mi vyhodil hore jeho oko a s očnou dierkou. prvé čo som si pomyslela bolo, že sa ešte stále smeje. Potom som sa rozbehla preč a ten pavúkokrab kričal na svojich poddaných, nech ma zastavia a zabijú. Dobehla som k nejakým domom, odiaľ vybehovali nechutní kríženci a podobné bytosti. Už si nepamätám, ako som ich oblafla, ale vybehla som za drevenú bránu, a tam ma nemohli dostať. Strašne som sa bála, a plakala som, lebo som ostala sama, keďže to dievča nestihlo za mnou dobehnúť. Snažila som sa zistiť, čo je to za tvora a ako ho zničiť, a zrazu som bola chlapec a som mnou bolo nejaké dievča - moja sestra. Hľadali sme diery, ničili ich a popri tom sme sa strašne báli. Potom som sa zobudila.) - toto bola najdlhšia zátvorka v mojom živote :D
Dúfam, že sa mi dnes podobné chobotiny snívať nebudú.
Tak sa teda majte :) (ja viem, že tu opisujem svoju chorobu ako staré babky, ale momentálne nemám zaujímavejšie zážitky :D)