Listopad 2010

Písma

26. listopadu 2010 v 21:48 | Rika |  PADS
Tu sú písma hlavných postáv :)
písma

Rozhádzané mince

26. listopadu 2010 v 21:14 | Lucy |  KAPITOLOVKY-Lucy
Rozhádzané mince

Ahojte všetci. Dnes ako mi moja láskavá sesternička Rika stihla spomenúť ja druhíé výročie mášho blogu tak mi prikázala niečo sem konečne napísať. Tento príbeh má základy v skutočnosti ale koniec bude iný.. Pôvodne to mala byť jednorázovka ale rozhodla som sa, že to dám ako novú kapitolovku.. T akže dúfam že sa vám príbeh Lilly Motreyovej
bude páčiť

Lilly je obyčajné dievča. Má krátke hnedé vlasy, ktoré jej stoja na všetky strany, nosí okuliare ktoré jej pristanú aj je plnoštíhlej postavy. S jej postavou to už bolo aj horšie ale nikdy sa jej ešte nepodarilo schudnúť ako sa hovorí "Do plávok" nie to nie je pre ňu.
Takže toto je tak v skratke niečo o Lilly Motreyovej, alebo aspoň o jej zovňajšku.
Je pondelok ráno a náš príbeh začína ... Betty býva v rodinnom dome spolu so svojou mamou, otcom a staršou sestrou Meredith. Je to v malej dedinke neďaleko mesta no Lilly musí aj tak vstávať veľmi skoro, pretože ju do školy vozí mama. Lilly chodí na osemročné gymnázium tak ako jej staršia sestra každé ráno sspolu vošli do školy, kde potom už každá išla do vlastnej šatne,no toto ráno bolo iné, nie v tom, že by sa nerozišli na chodbe ako zvyčajne ale v tom, že sa neučilo. "Hurá," pomyslela si Lilly keď sa ráno omráčene vytrepala z postele, "neučí sa aj ja aj ta musím ísť do školy. Hrozné." Lilly tak ako každý
jej veku (14 r) nerada chodila do školy. "Lilly!!! No konečne, už sme si mysleli, že si sa na nás vykašľala ! Som taká rada, ža ťa vidím, musím ti toho tak veľa povedať!!" bola to Amy,
a hneď vedľa nej nej Alex sú to Lillyne dve najlepšie kamarátky. "Amy, nechaj ju trochu vydýchnuť máš na to celý deň aby i jej to povedala." Alex vždy musela Lilly a Amy uzemniť keď začali básniť o ich vysnívanej škole v Michigene, ale to vôbec neznamenalo, že sa aj ona nedokáže pre niečo rovnako zapáliť. "Áno Alex, prepáč. No ale počúvaj Lilly..." rozrečnila sa a Lilly príliš nevnímala o čom pretože som bola ešte stále ospalá. "Lilly počúvaš ma vôbec ??" spýtala sa Amy, ktorá zistila, že ju pravdepodobne nik nepočúva. "Prepáč, Amy ale som ešte stále ospalá." Povedala jej Betty. Lilly, Amy a Alex
sa museli ponáhľať na triednickú hodinu, pretože ich triedna sa im chystala pravdepodobne vynadať. Fyzikárka, ktorá je taká spomalená, že ju všetci volajú
Slowly Death si niekde zapatrošila kľúče a obvinila našu kvartu A, že
jej ich ukradli.. "Usaďte sa, nemám pre vás dlhú reč," začala Slowly Death, ale pritom aj tak nakoniec rozprávala takmer pol hodinu. Po triednickej hodina sa baby vybrali prechádzať po chodbe, zvyšok doobedia mali voľný len tu mueli trčať až do jednej. "Baby, kedy pôjdeme na vianočné nákupy ?" ozvala sa Lilly, keď prešli užbasi piate koliečko. "Neviem čo tak šiesteho, počkáme ťa v knižnici, kým budeš mať náboženstvo." Navrhla Amy. "Znie to fain"odsúhlasila nápad aj Alex. "Tak dobre, dohodnuté." Uzavrela tému Lilly. Ako si tak zamyslene išli
na chodbe prešli okolo hlúčiku chalanov. Zraz Betty niečo trafilo do hlavy, bolo tom malé ale bolelo to. "Au, dokelu čo to
bolo" povedala a otočila sa, chalani sa div od smiechu nepopučili, len jeden s nádhernými, čiernymi kučeravými vlasmi sa tváril previnilo. "Prepáč, nechcel som, mohla by si m prosím ťa vrátiť moju päťcentovku?" povedal chlapec, volal sa Matúš Dreen. Bol o rok starší. "Čo? Aha jasné." Vykoktala zo seba Lilly, Amy a Alex kúsok od nej neúspešne zadŕžali smiech .. "Nejde mi vytriasť z bundy," povedala Lilly
a bola taká červená, že by kvôli nej zastavili vlak, "musela mi padnúť za tričko,prepáč ale už musím ísť." Lilly sa otočila a so stále chichotajúcimi sa Alex a Amy sa vybrala, či skôr vyšprintovala preč. Matúš bol, ktorý bo momerne rovnako červený ako v tej chvíli Lilly sa vrátil medzi chlalanov....

19. Kapitola - PADS

26. listopadu 2010 v 21:09 | Rika |  PADS
 19.: Mám písmo každého z tejto poviedky, ale niektoré mi nepíšu diakritiku, tak sa ospravedlňujem :)

18. Kapitola - PADS

26. listopadu 2010 v 21:06 | Rika |  PADS
18.:

17. Kapitola - PADS

26. listopadu 2010 v 21:05 | Rika |  PADS
17.

16. Kapitola - PADS

26. listopadu 2010 v 21:03 | Rika |  PADS
Ďalšia ;)

15. Kapitola - PADS

26. listopadu 2010 v 20:40 | Rika |  PADS
"Čau Andy!" pozdravila Andyho Amelia a hodila sa k nemu na gauč v klubovni.
"Ach, ahoj Lia." Prebral sa.
"Nevidel si Angelu?"
"Nie, aj Gerry ju šiel hľadať."
"Zdá sa mi že sú si blízky." Poznamenala Amelia.
"Hej. Keď sme boli malí, tak ich Katherine spolu s Angiinou sestrou Alex donútila zosobášiť sa. Myslím že mali 5 rokov."
Lia sa rozosmiala: "Ale to nie je právoplatné manželstvo. Bolo z donútenia a tak neplatí."
"Mám šťastie, že sa Kathy nerozhodla zosobášiť s Angelou mňa. Ja si s ňou nie som taký blízky. Aj keď je to možno tým, že som s ňou nebol uvedený do manželského vzťahu. Geremy bol z toho najprv naštvaný, no teraz si z toho len robia srandu."
"Tešíš sa na ples?"
"Hej, jasné. S kým ideš?"
"S Davidom Davisom."
"Vážne? A čo tak?"
"Neviem. Zavolal ma." Zasmiala sa Lia. Vtedy vbehol dnu Geremy hádajúc sa s Jamesom.
"Dopekla Andy," začal hneď James, "povedz niečo svojmu bratovi. Ten jeho krab ma zas popálil."
Andy sa uškrnul.
"Arthur boduje, čo?"
"Zradca." Zasyčal James.
"Ale Geremy je moje dvojča. Prednostne sa zastanem jeho, a potom teba. Teraz nasleduješ ty," otočil sa na Geremyho s káravým pohľadom, "Ak bude Arthur vystrekovať toľko ohňa v tak krátkej dobe, uškodí mu to. Dávaj naňho pozor."
James, ktorý čakal, že Andy minimálne Gerrymu povie, že si má dávať pozor na kraba, aby nepľul oheň na každého kto ide okolo, sa zaškaredil a Gerry, ktorý čakal presne to, čo Andy povedal, sa zasmial.
"Smola braček," povedal Jamesovi, "dnes tu panujem ja. Choď za niekým iným, aby sa ťa zastal."
"Ale už mám toho dosť," napajedil sa James, "ja vás vykopnem z týmu."
"Ale čo nepovieš!" smial sa Gerry, "A kto by ti robil odrážačov?"
"Dobre, dobre. Všetci vieme, že by som to nespravil ale už prestaňte. Už mi celkom dosť lezie na nervy, že vždy, keď ma Arthur zbadá, vystreľuje na mňa oheň!"
"Pamätá si, že si mu povedal, že nie nebezpečný." Pokrčil Gerry plecami a hodil sa na sedačku. Obaja s Andym vystrúhali rovnaké úškrny, vzápätí sa postavili a odkráčali von portrétovou dierou.

...::°::...

Angela s Maddie kráčali po chodbe, keď zbadali dvojčatá ako veselo poskakujú po chodbe, držia sa za ruky a spievajú. Pozreli sa na seba, uškrnuli sa a pridali sa k nim. Pobehovali po celom Rokforte a spievali stále tú istú pesničku.
Na chodbách už bolo málo ľudí, lebo bolo po večierke. O chvíľu sa k nim pridala aj Nella, Jake a Katherine s Nathy (samozrejme, že polovicu ľudí, čo sa odvážili výjsť von po večierke
tvorili Neilovci.).
Statná skupinka sa o pol jednej v noci vrútila do Veľkej siene. Povyskakovali všetky stoly okrem slizolinského (boli síce nepríčetní, ale natoľko by sa nikdy neponížili) a spievali ďalej svoju pesničku s čoraz narastajúcejším nadšením.
Zrazu však ich vystúpenie prerušilo zasvietenie svetiel, tak, že to vyzeralo akoby bol deň. Na prahu dverí stáli záškodníci. James sa uškrnul.
"Takže Neilovci usporiadajú zábavu a nás nepozvú!"
"Pardon. Nebolo nás počuť? Nechcem, aby nás zrušila McGonnagalová." Spýtal sa Gerry.
"Ani nie," zasmial sa Sirius, "ale každopádne by bolo treba zabezpečiť túto miestnosť proti odpočúvaniu."
Párkrát mávol prútikom a bolo.
Nella sa postarala o hudbu a James odkiaľsi doniesol pitie a kopec jedla. Nathy vyčarila farebné svetlá. (pozn. autora : ja viem, ej to trochu americké, hlavne to ako sa záškodníci objavili vo dverách ale čo už :D)
Pustili sa do tanca.
"Smiem prosiť?" spýtal sa Gerry Angely, keď po mnohých bláznivých pesničkách zaznel slaďák. Angela sa usmiala a obtočila mu ruky okolo pása.
"Už dlho ti chcem niečo povedať," začala, "už veľmi dlho sa mi páčiš. Ale páčiť sa mi môže aj Sirius, Jake, či Andy. Ale tento rok. Sa to na niečo zmenilo."
Gerry jej položil prst na ústa.
"Pst. Ľúbim ťa." Zašepkal a pobozkal ju.
Andy a James sedeli vedľa seba na stole a usmievali sa pri pohľade na túto dvojicu.
"A máte po čistokrvnom rode. Títo dvaja sa raz vezmú aj naozaj." Zasmial sa James.
"Asi máš pravdu. Ale mne to vôbec nevadí. Konečne sa dali dokopy. Kopem k tomu Geremyho asi pol roka."
"Ešte tak keby sa dali dokopy Kathy a Sirius. Ale keď ju vidím s Chrisom, tak trochu pochybujem."
"No... Pozri sa nich."
Sirius a Kathy tancovali spolu a boli na sebe nalepení tak, ako sa len dalo.
"Vieš... ja si ale skôr myslím, že pokiaľ ide o Kathy, je to od Siriusa len chvíľkové pobláznenie. Nemyslím, že pri nej zostane nadlho. Zaľúbi sa do inej, keď bude vidieť, že ona nemá záujem. A ona ľúbi Chrisa." Povedal James.
"Asi máš pravdu," pritakal Andy, "odkedy vlastne rozmýšľaš?" štuchol ho.
James ho slabo buchol päsťou do ramena.
"No tak. Nerob zo mňa somára."
"Prepáč, prepáč. Ale je tosranda." dodal, na čo ho James zhodil zo stoličky.

...::°::...

Nathaly sa krútila v pomalom rytme s Remom.
"Remus, je mi jedno, že si vlkolak. Ľúbim ťa takého aký si... A viem, že aj ty ľúbiš mňa." Dopovedala, keď sa nadychoval k námietke.
"Máš pravdu. Nebudem to stále komplikovať. Teraz som vážne sebecký, ale aj ja chcem byť šťastný."
"Tak je to správne. Viem, že ty by si sa k tomu neodhodlal, tak to musím povedať ja. Odteraz spolu chodíme, okej?" Remus sa unavene zasmial.
"Čo by som robil, keby si nebrala veci do vlastných rúk? Ja by som sa nikdy neodvážil."
"A odpoveď?"
"Samozrejme, že áno."
"A teraz prvú pusu." Remus sa usmial.
"Na to sa odhodlám sám." A pobozkal ju.
 ...::°::...
"Vidím, že sa nám tu tvoria pekné páriky." Poznamenal Geremy.
"Ááá... Hurá. Toto som čakal, že sa stane až o taký nejaký rok."
"Ako poznám Nathaly, vzala iniciatívu do vlastných rúk."
"Hej. A ako poznám Remusa, ten by sa neodvážil ani za sto rokov."
"Asi tak. Ešteže si vybral ako partnerku svojho života Nathaly. Tá má odvahy za troch." Usmial sa Geremy, "a čo ty s Lily?"
"Všimol si si nejaký pokrok?" kyslo sa zasmial James.
"Nie."
"Si úprimný."
"Ja viem. Mám ti klamať?"
"Nie ale... Ťažko sa žije s pomyslením, že človek, ktorého miluješ, ťa nenávidí."
"To je blbosť. Nie je pravda, že ťa nenávidí. Ona ťa má rada, len si to neprizná. Ale aj tak si myslím, že jej lezieš trošku na nervy."
"Tak dik."
"Neni zač... Možno by si mohol byť viac gentlemanom ako debilom."
"Toho debila zo mňa robíte vy. Neilovci."
"To máme v povolaní." Uškrnul sa Geremy.
"Aha... jasné... Vaša náplň práce, však?"
"Tak nejak. Ale keď ti to tak vadí, môžeme s tým aspoň trošku prestať."

Vtedy ich rozhovor prerušila bľačiaca Maddie:
"Blahoželáme Nelle, dnes má 16 rokov. A dnes je ples."
Všetci sa pustili spievať Happy Birthday a dvojčatá zdvihli Nellu na plecia. Nella sa veľmi smiala ale poznamenala:
"Nemali by sme už ísť spať? Sú štyri hodiny v noci. O tri hodiny vstávame do školy a potom je ešte ples. Veď tam pospíme."
Katherine mykla plecami.
"Ja dnes do školy nejdem. Idem spať. Kto je tu poctivý žiak," šibalsky pozrela na Nathaly a Remusa, "nech si ide do školy ale ja sa chcem vyspať."
"Okej mládež. Končíme," oznámil Jacob, "vyprázdnite Veľkú sieň."
Hučiaci hlúčik vyliezol von. Cestou postretali škriatkov, ktorí upratovali Rokfort. Doklopýtali do klubovne, rozlúčili sa a vyliezli do svojich izieb.

2 ROKY

26. listopadu 2010 v 16:05 | Denika |  O NÁS

Ruže
Takže je to presne  dva roky začatia nášho pásania na blog! Samozrejme s mojou dosť veľkou prestávkou raz za sto rokov nejakým článkom hlavne vďaka Rike sa to tu drží kvôli jej úžasnému talentu
na písanie a našim spoluadminkom Lucy a Geremymu tiež. Zase na druhej strane sa snažím nezanedbávať vaše blogy a za tie dva roky som prečítala úžasné články z  vašej vlastnej tvorby ktoré su absolutne jedinečné. A dúfam že ich ešte mnoho bude! :)
Furt si vravím že už sa na to idem vrhnúť a niečo niekedy aj napíšem, ale na papier takže hádam to raz dám aj dokopy a vzniknu nejaké dobré kapitoly.
Takže ja mám jediné želanie pre teba  milý blog len tak Ďalej a drž sa. Buď zdraví, šťastní a spokojní a hádam na nás nebudeš nádávať :):) hádam sa nám to splní :) A samozrejme to želám aj mojim spoluautrom-adminkom

:) Mám vás strašne rada ľudia :)

Ahoj všetci...

26. listopadu 2010 v 8:10 | Rika |  Rikin Denník
Ahoj blogeri,
Je mi ľúto, že sem nepíšem, ale škola ma naplno zamestnáva. Nevedela som, že dochádzať bude tak veľmi náročné. Blog mi veľmi chýba. Práve som totiž u otca v práci a spomínam na to, ako som tu vždy sedela pri počítači pred hudobnou, písala články a poviedky a nikam sa neponáhľala. Dnes mám výnimočne čas, lebo som si spravila predĺžený víkend. Do školy som nešla ani včera, lebo som bola u dotkorky a mali sme len 3 hodiny. Potom mi už nešiel vlak, tak som bola doma. A dnes idem zase k doktorke. A to ani nie som chorá (Zázrak!). Len mám niečo so znamienkom.
A teraz to najdôležitejšie. Dnes má náš blog 2 roky. Už viete, kedy a ako sme ho s Denny založili, a tak dnes pribudnú články o niečom inom. Okrem toho, som tajne písala PADS, takže sem pribudne asi 6 kapitol. Neviem, či sa vám budú páčiť, lebo to celé naberá zvláštne obrátky, ale o jeden pár, ktorý ste tipovali už predtým sa báť nemusíte :) Oni skončia spolu :) ;) Aspoň to tak zatiaľ plánujem.
                  Vaša Rika