Leden 2010

1. Kapitola - Úvod

29. ledna 2010 v 19:01 | Rika |  Zabudnutý svet
Túto prvú kapitolu venujem Delthrien za to že mi včera pomohla od nudy.
Celú poviedku venujem Lucke J. a Veronike V.
Prosím vás napíšte mi komentáre.

Rozcestník

29. ledna 2010 v 17:12 | Rika |  KAPITOLOVKY-Rika
Obsah: Vchod do sveta pod morom; Elta Razues
Obsah: Krôčik sem, krôčik tam; Priatelia až do smrti (PADS)

Fantasy - rozcestník

29. ledna 2010 v 16:46 | Rika |  Fantasy
Obsah: Mladé dievča Adhriel sa so svojou priateľkou a nevlastnou setrou Evelin vydáva hladať potomkov zo svojho pradávneho rodu: Tereqa, Jacqa a Vivienne. Spolu prechádzajú rôznymi svetmi a snažia sa zničiť temné zlo.
Žáner: Fantasy/dobrodružná
Rozsah: 4 časti a veľa kapitol
Stav: Pozastavená
Venovanie: Kiwi(ElaMi), Ferovi a Whatever stuff
Kapitoly: TU
Oficiálna stránka: TU

Obsah: Diana nastúpi na novú strednú školu v Košiciach. Do triedy s ňou bola zadelená aj istá Liyi Lau spolu s bratom Jinom. Diana zistí, že Jin a Liyi nie sú celkom tak z obyčajného sveta ale zo strateného a zabudnutého sveta pod morom...
Žáner: Fantasy/dievčenská/dobrodružná
Rozsah: Ešte neznámy
Nájdete ju: TU

Nová poviedka

29. ledna 2010 v 16:24 | Rika |  KAPITOLOVKY-Rika
Nahadzujem sem novú Originálnu Kapitolovku. S počiatku to bude ako dievčenská literatúra, no prejde do Fantasy. Idem ju písať formou denníka mladého dievčaťa, slovenky Diany. Bude sa volať: Zabudnutý svet. Prvú kapitolu očakávajte dnes

Reklamy

29. ledna 2010 v 16:14 | Rika |  Reklamy
Tu do komentárov píšte svoje reklamy. Či je to už prosba o hlas, či o navštívenie stránky. Ak dáte reklamu niekde inde ako sem, bude vymazaná.

Happy birthday

28. ledna 2010 v 15:15 | Rika |  O NÁS
Moja drahomilovaná setrenica a spolupisateľka má dnes narodeniny.
Nejdem vám hovoriť čo sme spolu všetko zažili, lebo by som to písala štyri hodiny a to sa mi nechce.
Napíšem sem len nejaké útržky.

Asi pred... no neviem ale bolo to poriadne dávno, sme sa stretli na chate u našich spoločných starých rodičov.
Bola tam aj Lucyina sestra Maťa, Gerry a môj najmenší brat Peťuch (nik nevie ako sa to meno u nás vyskytlo).
Pozvláčali sme všetky "princeznovské" šaty a navliekli sme ich na seba (iba my dievčatí, chalani nie).
Potom sme "tajne" zišli dolu, pod osadu, kde boli preliezačky a hojdačky a hlavne stromy.
Sprisahanecky sme sa dohodli, že budeme predstierať, že sme princezné na návšteve z Anglicky.
Samozrejme sme si boli isté, že nám každý uverí. Našu istotu utvrdzoval aj fakt, že sme poznali hádam až desať anglických slovíčok (boli sme asi druháčky).
Prišlo za nami jedno dievča, ktoré bolo od nás staršie a napodiv nám neverilo že nie sme angličanky.
Myslím že to bola jedna z najväčších rán v našich životoch.

Tento rok sme zas boli spolu na jarmoku.
Nie spolu ako spolu, ale stretli sme sa tam. Spolu s Maťou som bola hádam na všetkých kolotočoch, ktoré išli dole hlavou.
Lucy nám dole držala kabelky, mobily a peňaženky a spokojne sa škľabila.

Zažili sme toho spolu hodne.

Happy birthday my dear cousin:D:D

Spriatelené blogy

27. ledna 2010 v 16:15 | Rika |  Spriatelené stránky
Kto sa chce spriateliť nech napíše do komentárov.

11. Kapitola

27. ledna 2010 v 10:04 | Rika |  PADS
Ahoj moji milí!
Ja som vedela, že to zvládnem. Hoc aj s chorobou ale predsa. Dúfam že sa vám to bude páčiť.
Pomôcka:
Pozrite sa na tento komentár:
[5] Lucy Lucy | 4. ledna 2010 v 10:31 | Reagovat
Nooo ja som to síce čítala ešte skôr ako to vyšlo ale aj tak som sa ta tej kapitole zabavila a hlavne preto, že ste to aj s Maťou na mňa našii. O_O

Bol pridaný k 10. Kapitole. Prečítajte si ju znovu a myslím, že jednu postavu máe vyriešenú. Keď si poprezeráte ostatné pomôcky, tak ich možno budete mať vyriešených viac ;-).
Držím vám palce. Ak na niečo prídete, tak to pošlite na: sutaz_pads@centrum.sk
Mylsím, že sa nám už aj začínajú tvoriť páry a tak si švihnite aby vás niekto nepredbehol.
Vaša Rika

Som chorá!!

26. ledna 2010 v 15:09 | Rika |  O NÁS
Zas som chorá. No moji drahí ak to pôjde s touto mojou imunitou ďalej, tak stratím dokonca aj svoj optimizmus.
Pre vás je to však výhoda (to že som chorá, nie to že strácam svoj zanietený optizmus). Bude sem pravdepodobne pribúdať hŕba kapitoliek k PADS. Ak sa nenahneváte tťak som ostatné poviedky na čas zavrhla.
Neviem či vás PADS ešte baví, ale vynasnažím sa aby bola ďalšia časť znesiteľná. :D:D
Vaša Rika (bez hlasu, so šialenou bolesťou hlavy, s nervami na koci a prepchatá liekmi)

Otázka

20. ledna 2010 v 19:03 | Rika |  PADS
Mám na vás malú otázku:D:D Chcete aby som ešte písala PADS??

Hurááá na lyže!!!

16. ledna 2010 v 9:28 | Rika |  O NÁS
No ja sa na tých lyžiach nalietam. Ideme celá rodinka aj s kamarátmi lyžovať na Skalku. Je tam poriadne prudký svah a tak si držím palce aby som sa nezabila.
Minulý rok tam Geremy zišiel z cesty a zrazil sa s jedným kamarátom. Bála som sa že sa im niečo stalo a tak som šla za nimi.
Oni mi však padli do cesty a ja som musela zabočiť do lesa, kde boli 2 metre snehu. Obzerala som sa za nimi či sú v poriadlu a pokojne som sa rútila snehom po pás.
Keď som otočila hlavu späť dopredu, zbadala som asi meter pred sebou strom. Nuž bolo neskoro uhýbať a tak som len pevne zatvorila oči a pocítila prudký náraz.
Otvorila som oči a zbadala som že pevne objímam strom. Lyže som mala okolo neho obkrútené ale chvála Bohu nie zlomené. Začala som sa obzerať po paliciach. Mala som však smolu. Jedna síce bola v pohode a stála som ju držala v stuhnutej ruke, ale druhá bola ohnutá do pravého uhla.
Začala som sa vyhrabávať zo snehu. Keď som pohla nohami ucítila som prudkú bolesť. Obe kolená som mala úplne rozbité (au).
Konečne sa mi podarilo dostať sa von.
Spustila som sa dole a šla som na vlek. (Na Skalke je to tak, že stredisko je hore a vleky sú dole.)
Hneď ako som prišla hore som sa pustila za mamou ktorá tam bola s nami.
Tá zalomila rukami. Zadivila som sa že prečo jue taká prekvapená. No keď som sa dôkladnejšie poobzerala, tak som zistila že som celá zašpinená od blata zo stromu a mám ošúchanú prilbu, ktorá ma pravdepodobne zachránila pred otrasom mozgu.

Tak mi teda držte palce:D

P.S. Lucy vy nejdete lyžovať do Valče??

Boli sme...

5. ledna 2010 v 20:59 | Rika & Lucy |  O NÁS
Chceli sme vás len pozdraviť. Dnes sme boli vo Valčianskej doline lyžovať.
Aj keď je to hneď vedľa Martina, cesta sa nám zdala ukrutne ďaleko :D Išli sme aj s mojou sestrou Maťou , Gerrym a mojím malým bratrancom Peťuchom. Vymysleli sme teda s Rikou hru, nemá síce meno, ale nám sa zdala zábavná. Vždy sme to museli opakovať a vymyslieť ešte ďalšie:D Takže zvolili sme si číslo jedna a sedem a začali sme..... Sedem trpaslíkov- jedna snehulienka, sedem snehulienok - jeden princ, sedem princov - jedno kráľovstvo, sedem kráľovstiev - jeden vladár, sedem vladárov - jedna vojna, sedem vojen- jedna kvapka krvi, sedem kvapiek krvi- jedna ampulka, sedem ampuliek- jeden vrchnák, sedem vrchnákov - jedna fľaša, sedem fliaš - jeden sirup, sedem sirupov - jeden pohár, sedem pohárov - jedna továreň, sedem tovární - jedno mesto, sedem miest - jeden štát, sedem štátov- jedna zemeguľa, sedem zemegúľ - jedna slnečná sústava, sedem sústav slnečných - jedna galaxia, sedem galaxií - jeden vesmír, sedem vesmírov - jeden astronóm, sedem astronómov - jeden ďalekohľad, sedem ďalekohľadov - jedna šošovka, sedem šošoviek - jedny okuliare, sedem okuliarov - jedna babka, sedem babiek - jeden indický dedko, sedem indických dedkov - jedno vnúča, sedem vnúčat - jeden macko, sedem mackov - jedno hračkárstvo, sedem hračkárstiev - jedna bábika, sedem bábik - jedno oko, sedem očí - jeden nos, sedem nosov - jeden nosáľ, sedem nosáľov - jedna lúčnica, sedem lúčnic - jeden tanec, sedem tancov - jeden divák, sedem divákov - jeden trpaslík, sedem trpaslíkov - jedna snehulienka...

Ideme...:D

4. ledna 2010 v 15:45 | Rika & Lucy |  O NÁS
Nazdar panstvo ideme na karneval. Možno sa pýtate prečo také staré capy ako my idú na karneval.
Nejdeme na hocijaký ale na karneva na ľade:D
Som si istá že to bude sranda lebo Lucy nevie korčuľovať na svojich nových korčuliach (kanady):D
Ide s nami aj Geremy a Lucyna sestra Maťka:D:D
Doteraz sme Lucy mučili a chystali sme jej kostým číňanky.
Ja idem za piráta:D:D Možno sem pridáme foto:DD:

4.kapitola Najkrajší darček na svete

4. ledna 2010 v 10:46 | Lucy |  Accord Entre Les Élements

"Túto kapitolu by som chcela venovať Rike a prosím ju aby mi už konečne nahodila do rozcestníka art
Prv než čokoľvek povieš musím ti niečo najprv povedať ja." Začala na jeden deň Sheila. "Vieš aj keď sa ti to bude zdať nemožné záleží mi na tebe," ale keď videla ako radostne sa Marmaduke zatváril musela dodať: "Nie tak ako si myslíš, ale to nie je to, čo som ti chcela povedať. Takže teraz ti poviem príbeh, na ktorého konci sa dozvieš čo ti chcem povedať. Asi nepoznáš našu vieru v našich troch bohov Iana, Xana a najväčšiu bohyňu zo všetkých Luciu hovorí sa že keď sa naplní legenda o štyroch deťoch bohov tak dve z nich budú mať dieťa, pre ktoré sa oplatí zomrieť a ktoré spojí všetky rasy v našom svete. V mesiaci keď kvet krnula drobného po prvýkrát odkvitne (v našom svete by to bolo v januári) a od vtedy sa odpočíta dvadsaťsedem dní a na dvadsiaty ôsmi deň sa slávi Conexión del Día - deň kedy by sa malo podľa legendy narodiť dieťa, ktoré má moc všetkých štyroch detí bohov. Túto moc môže prevziať až keď dovŕši šestnásty rok života a dovtedy jeho moc i všetky sily štyroch potomkov bohov." Sheila sa musela nadýchnuť ale to už sa Marmaduke dostal k slovu. "Takže ty nemáš na výber a musíš si ma vziať ?" spýtal sa nadšene. "Nie, ešte je tu môj brat a Pea." Usmiala sa Sheila. "No a v tento deň sa v našej krajine odovzdávajú dary ľuďom na ktorých nám záleží, no nesmú to byť hocaké dary, ale také, ktoré si vyrobil ty pomocou svojej mágie. Vieš robí sa to tak preto, aby ten dar navždy pripomínal človeka, ktorý ti odovzdal dar. Môjmu bratovi som už poslala poštovné prasa ( prasa sa používalo ako doručovateľ v oboch rodoch ešte za čias škriatkov) s mojím darom. A samozrejme napadlo ma, že keď sme teraz na tej výprave mala by som ti asi nejaký darovať. Tak nech sa páči, neočakávam, že sa ti bude páčiť." Sheila dala Marmadukovi svoj dar a omylom sa dotkla jeho ruky, bola zima ale jeho ruka bola tak príjemne teplá, až to Sheilu prekvapilo, našťastie si jej šok nevšimol. "Veľmi pekne ti ďakujem." Povedal Marmaduke, bola to zlatá retiazka a na nej bolo zelenými drahokamami bolo na nej napísané "Marmaduke". "Zlato som vytiahla z lávy ukrytej hlboko v zemi a smaragdy som vyrobila z listov Bobrovníka dala som tam smaragdy lebo pochádzam z rodu Dejdarov a naša farba je zelená, dúfam, že sa ti bude páčiť a dúfam, že ma ti bude pripomínať." "Veľmi pekne ti ďakujem za tvoj dar, ale ja nepotrebujem retiazku, aby mi ťa pripomínala, ja na teba nikdy nezabudnem, ani na to čo k tebe cítim." Vysvetľoval Marmaduke horlivo. "To je od teba pekné Marmaduke." Povedala a vtisla mu pusu na líce a potom si odišla ľahnúť k ohňu. Marmaduke sa rozhodol, že vyrobí perfektný darček pre Sheilu, aj keby to zabralo celú noc. Marmaduke vyskočil na najväčší strom aký v tej chvíli uvidel a začal s výrobou. Najprv nabral do vaku na vodu rosu so studeným nočným vzduchom a začal vymýšľať zaklínadlo, ktorým by mohol rosu a vzduch premeniť na nádherné belasé drahokamy. Keď z vaku konečne vypadli dva belasé drahokamy, Marmaduke sa začal zamýšľať, čo s nimi urobí. Vedel iba, že jej chce darovať niečo s drahokamami ale nevedel čo. Raz mu Danny povedal, že Sheila má rada náhrdelníky, ale Marmaduke nechcel aby jeho dar bol iba cetka do zbierky a tak sa rozhodol, že pohľadá striebornú rudu a zhotoví jej prsteň. Lyíni boli majstri vo výrobe šperkov, preto keď Marmaduke našiel dostatočne veľkú striebornú rudu, trvalo mu už len dve hodiny, kým nedokončil svoj dar pre Sheilu. Ľahol si k nej a zaspal. Snívali sa mu prekrásne sny a keď sa zobudil nasal do svojho nosa omamnú vôňu pečeného králika. "Dobré ráno!" povedal na pozdrav. "Aj tebe, ako si sa vyspal?" Marmaduke si všimol zmenu oproti jej správaniu predtým, teraz sa do nej zamiloval ešte viac. "Dobre, a mám pre teba jedno prekvapenie. Vieš ako si mi hovorila o tých darčekoch čo si dávate rozhodol som sa, že aby si na mňa nikdy nezabudla darujem ti toto!" a ukázal jej prsteň. Bol nádherný, mal dva belasé drahokamy uprostred nádherného prsteňa, ktorý bol krútený do všetkých možných smerov. Sheila nemohla až dýchať ako krásny sa jej prsteň zdal. "Bože ten je nádherný!" povedala a dala Marmadukovi ten najkrajší bozk aký kedy dostal........