Duben 2009

Začína to dobre?

27. dubna 2009 v 22:08 | Denika |  Neprístupná láska
Lúčenie na stanici s rodičmi malo dievča s dlhýmy rovnými vlasmi farby bledohnedej a levanduľovými očami za sebou. Svojou krásou aj keď svoje rovné vlasy nemala bohvie ako rada si hneď na stanici získala kamarátky. Takže okrem Jacqlin Verningtonovej sedeli v kupé a to Marlu Flostonovú ktorú začali volať Marlis. Druellu Žonblotomovú dievča s francúskymi koreňmi kým sa tieto dievčata vyrozprávali dostali sa ja na rokfort rýchlo si sľúbili že sa určite ešte stretnú a každý šiel svojou cestou do malej miestnosti pred veľkou sieňou.

Moji rodičia ma pripravili na to aby som nebola prekvapená, že tam je všetko noblesné a mali pravdu, pravdúcu. Preto som aj prekvapená bola a bola by som aj keby ma na to pripravovali roky. Prekrásna sieň riaditeľ profesori, spolužiaci nevedela som na čo sa mám sustrediť skôr.
Vedela čo ju čaká tak ani nedávala moc pozor. Čakala som na to kedy ma zaradí klobúk a pomaly som si obzerala spolužiakov. Hneď som uvidela dievčatá ktoré boli nervózne. tak som sa sústredila na chlapcov postupne išli mená Avery, Dolohov, Hudgensa o chvíľu za ním išiel ako počula od profesorky McgonnagalovejTom Ridlle pekný chlapec s hnedými vlasmi krátko ostrihanými a milučkou tvárou. A okamžite ju zaujal Klobúk ho zaradil do Slizolinu.Začali sa jej triasť kolená.

Zrazu počula "Verningtonová Jacqlin". Pristúpila ku klobúku položila si ho na hlavu a počula tenučký hlások.
"Mhh Verningtonová vy ste dosť prelietavá rodina nemáte jednu určitú fakultu. Nie je to ľahké ale ťažko sa mi rozhoduje no dúfam, že sa rozhodnem dobre no posledné vaše generácie dávam do Slizolinu a aj ty tam patríš." A zakričal "Slizolin."
Bola šťastná lebo išla tam kde bol ten pekný chlapec. Keď prišla k stolu starší žiaci ju vítali a snažili sa ju zorientovať ten chlapec na ňu pozeral chvíľku no potom prestal a začal sa vypytovať na školu.
Keď už skončilo delenie a sedeli sme za stolom riaditeľ povedal Dobrúchuť pustili sme sa do jedla. Ktoré bolo vynikajúce a ešte lepšie som sa zoznamovala s dievčatami. Z rozhovorov som vycítila, že chlapci sa tiež zaujímali o iné fakulty a pochopila som , že Slizolin sa moc nemusí hlavne s Chrabromilskou fakultou kde má skoro všetky kamarátky z kupé. Našim vedúcim fakulty bol Horace Slughorn učil elixíry. Po pár dňoch sa začalo veľa meniť získala ešte viac kamarátov obľubila si predmety.
Najviac jej išla obrana proti čiernej mágii a tomu chlapcovi Tomovi išlo všetko čarovanie a to ho aj strašne fascinovalo. A Jacqueline si bola úplne istá, že je tým chlapcom očarená vo všetkom bol taký perfektný. A skromný aspoň tak ho chápala teraz. Dozvedela sa, že vyrastal v nejakom muklovskom zariadení a viac o ňom nevedela. A tiež si všimla, že si nevyberá nejakých kamarátov, keď niečo robí tak sám. Alebo si nájde niekoho kto mu ochotne pomôže. Veľmi vravel o tom, že ľudia čarodejníci potrebujú čistú krv. Nie nejakých zmiešaných a keď to spomenula v listoch rodičom tak o oni ho podporovali. Vraveli, že nie je správne keď sa to mieša. Ona sama tomu moc nerozumela až neskôr si vybudovala vlastný názor, ktorý bol aj správny.

Nevedela však, že tento očarujúci chlapec jej zmení celý život a takmer zničí všetko dobré v čarodejníckom svete.

Domov

24. dubna 2009 v 15:17 | Rika |  Neprístupná láska

Čawko Denny!
tak som sa odhodlala začať to.Viem že to nieje bohviečo ale aspoň nejaká tá troška.Myslela som si že by bolo fajn konečne to začať teraz je rad na tebe takže sa s tým potráp.V pondelok na výtvarke sa uvidíme.PAPAPAPA
Ahojky Ella už som si myslela že sa ti niečo stalo.Ani naicq ani na maili.Som sa normálne zľakla.
som rada že si zas tu.Rika


Po prvý raz vo svojom živote pri pohľade na tento majestátny hrad som pocítil že to bude konečne miesto v ktorom sa splnia moje sny a kde sa možno budem cítiť ako doma.
Vo vlaku som sa zoznámil s nejakými chalanmi.Podľa všetkého chcú chodiť tak ako ja do fakulty Salazara Slizolina ktorá podľa mňa jediná za niečo stojí.Ale cítim to tak že aj keby som bol v Chrabromile tak by som sa do sirotinca nevrátil.Nenávidím každú jehočasť,každú tehlu,každé zrnko.
Hájnik zabúchal päsťou na dvere a k nim prišla profesorka.Mala Smaragdovozelený plášť taký istý klobúk a na nose okrúhle okuliare.Otvorila nám a pokynula rukou aby sme vošli dnu.Ocitli sme sa v krásnej vstupnej hale ktorá bola vysoká ako niekoľko poschodový dom.Zaviedla nás do vedľajšej miestnosti a povedala nám aby sme na ňu počkali.
Asi o päť minút sa vrátila aj so zoznamom v ruke.Znovu nám pokynula a my sme sa pustili za ňou do veľkej siene.
Nikdy som nevidel toľký prepych aký sa nachádzal tam.Bolo tam päť stolov za štarmy sedeli žiaci a za piatym učiteľia.Strop bol začarovaný tak aby vyzeral ako obloha nad ním.za učiteľským stolom som zbadal profesora Dumbledora ako sedí po pravici riaditeľa školy.Z kníh o Rokforte som sa dočítal že tento riaditeľ sa volá Armando Dippet.Profesor Dippet sedel na vysokej zlatej stoličke a pred sebou mal zlaú čašu.Nikdy som ani nevidel toľko krásnych vecí po hromade.Jediná škaredá vec v tejto miestnosti bol starý ošúchaný klobúk,ktorý bol položený na drevenej stoličke.
profesorky Mcgonnagalová pred nás predstúpila a povedala:"koho meno prečítam,ten si príde sadnúť natúto stoličku a ja mu položím na hlavu klobúk ktorý rozhodne o mene jeho fakulty.Avery"
Avery vyšiel zo zástupu a profesorka mu položila ten klobúk na hlavu.Hneď ako sa dotkol jeho hlavy tak zakričal :"Slizolin!"
Avery si ho zložil z hlavy a rozbehol sa k svojej fakulte.Potom tam zaradili aj Dolohova a Hudgensa aj nejakého muža s menom Ario Black.Ani som sa nenazdal a zaznelo moje meno Tom Riddle.Vyšiel som po troch schodíkoch a sadol si na stoličku.Keď som ucítil na hlave klobúk tak sa mi do ucha ozval tenučký hlas:"Tom Riddle,chlapec s obrovským talentom na čarovanie."zachvel som sa nečakanou radosťou.Klobúk pokračoval."v tvojej hlave ale nevdím túžbu v dobro.Vidím len žiadosť o moc a vysoké postavenie.Pošlem ťa do Slizolinu."a hneď to aj nahlas vykríkol.Rozbehol som sa k stolu k stolu kde bola moja rodina.Kde som sa mal cítiť ako doma a kde som sa aj cítil.